Trebatické oprašovanie bežeckých spomienok

Cez poslednú júlovú nedeľu pribudol na západoslovenský bežecký náhrdelník ďalší jagavý skvost. Vyšiel z autorskej dielne v Trebaticiach, úhľadnej dediny neďaleko Piešťan. Technickí realizátori – na čele so starostom obce Jurajom Valom a riaditeľkou materskej školy Janou Palkechovou – prichystali sviatok masového džogingu do posledného detailu.

Desiaty diel spomienkového predpoludnia bol venovaný pamiatke na Petra Minárecha a jeho manželky Marty. Spoznali sa pri organizovaní masových behov. Žiaľ, osud bol k nim krutý. Obaja bývalí atléti sa pobrali do večnosti priskoro. Teraz, 29. júla, prišla športová rodina vzdať pietu nezabudnuteľným manželom vo veľkom počte. V trebatických uliciach bežali škôlkari, školáci, juniori aj dospelí.

Tiež bola medzi nimi Anka Balošáková, jediná Slovenka s palmou víťazstva v stokilometrovom behu Svetového pohára (7:33:02 h). Senzačné prvenstvo si zaknihovala v máji 1999 v krajine galského kohúta. „Trebatické preteky som bežala premiérovo a ich atmosféra ma očarila,“ prezradila obdivuhodná vytrvalkyňa zo severu Slovenska, ktorá má na konte 161 maratónov. Slovami chvály nešetril ani ďalší debutant v tomto považskom podujatí, 70-ročný Banskobystričan Miroslav Šišovský. „Milo ma napríklad prekvapili diváci pozdĺž okruhu. Ich stanovištia s rôznou nádielkou vody nám vo vyše tridsaťstupňovej páľave prišli vhod,“ uviedol bývalý reprezentant ČSSR, okrem iného držiteľ troch strieborných medailí z federálneho šampionátu v behu na 3 000 metrov cez prekážky.

„Na Peťa Minárecha si veľmi rád spomínam z mnohých cestných behov. Bol to kamarátsky, pohodový chalan,“ povedal najstarší účastník trebatickej desaťkilometrovej konfrontácie, Bratislavčan Erich Köplinger (1940). Neobišli sme ani august 1983, keď v uliciach Moskvy absolvoval tucet slovenských maratóncov nezabudnuteľných 42 195 metrov. Od nášho úspešného zdolania MMMM teda uplynulo tridsaťpäť rokov, no radi naň myslíme doteraz. Veď maratónska trať so štartom a cieľom na štadióne v Lužnikách bola totožná s tou olympijskou z augusta 1980.

Na záver trebatického spomínania v súdržnej bežeckej partii sa pristavme pri výsledkovom sumarizovaní 10. memoriálu Petra Minárecha.

Absolútne poradie mužov (10 km, cesta): 1. László Gregor (rok narodenia 1992, Maďarsko / Benedek Team, 32:26 min), 2. Marek Hladík (1990, AŠK Slávia Trnava, 33:20), 3. Tamás Nagy (1984, Maďarsko / Benedek Team, 34:25), 4. Lukáš Záhorec (1986, 36:18), 5. Michal Puškár (1986, obaja Trnava / bernohy.sk, 36:44), 6. Peter Ursíny (1999, ŠK Atléti BS Banská Štiavnica, 36:54 – najlepší junior).

Absolútne poradie žien (10 km, cesta): 1. Zita Kácser (1988, 37:07 – traťový rekord, jej tretí primát v trebatickom behu), 2. Csilla Pap (1992, 40:34), 3. Zita Kovács (1980, všetky Maďarsko / Benedek Team, 42:53 – zároveň prvá v Ž35), 4. Dagmar Vargová (1981, AK Bojničky, 44:34), 5. Monika Kusendová (1994, AFK Považan Nové Mesto nad Váhom, 46:15), 6. Anna Balošáková (1961, AK Čadca, 46:59 – najrýchlejšia v Ž50+). Z junioriek vyhrala Flóra Bíróová (2002, Horná Potôň, 50:00).

Víťazi ďalších kategórií: M40 Roman Šlúch (1975, Banská Štiavnica, 37:37), M50 Jaroslav Pavlacký (1962, Trenčianske Teplice, 42:08), M60 Ján Cvičela (1956, BK 2000 Kľačany, 42:11), M70+ Vincent Bašista (1942, OcÚ Demjata, 47:51).