Majcichovská desiatka o Remekov pohár 2015

Majcichovská desiatka o Remekov pohár 2015: Vitko a Čorbová koncertovali, Lenčéš spomínal

Za nami je 25. diel Majcichovskej desiatky. Stručne z kroniky. Ouvertúra mala zelenú 4. marca 1979 a z tridsiatich troch mužov bol najrýchlejší Jozef Eichenbaum (Spartak ZŤS Dubnica nad Váhom, 31:04,5 ). Riaditeľskú taktovku úvodného bežeckého popoludnia držal Vít Mercel. Išlo o pozdrav vytrvalcov 1. výročiu historického letu prvého československého aj európskeho kozmonauta Vladimíra Remeka.

V rokoch 1991, 1993 – 2003 sa v Majcichove nebežalo, preto teraz dostala priestor „iba“ dvadsiata piata kapitola. Poprevratový hurhaj totiž zahlušil na Slovensku mnohé športové podujatia. Aj v tejto dedine neďaleko Trnavy chvíľu trvalo, kým sa veci okolo tamojšej cestnej desiatky vrátili do normálnych koľají. S myšlienkou obnovenia M-10 prišiel v predjarí 2004 technický riaditeľ Milan Kraic, v mladosti úspešný atletický chodec.

Hrdina kozmu Vladimír Remek zavítal na „svoju“ desiatku v Trnavskom okrese tri razy (2011, 2012, 2013). Na úvodnú návštevu vzal so sebou aj kamaráta Milana Řípu, ktorý ho v mladosti priviedol do bežeckej partie Slavoja Čáslav. Vo výprave nechýbala ani Petra Fousková, popredná vytrvalkyňa čáslavského AC. Z jej majcichovskej premiéry si odniesla tretie miesto.

Ostatná edícia, v nedeľu 1. marca, prilákala na štart hlavných pretekov 357-členné pole mužov, žien, juniorov a junioriek. Cieľovou métou neprešli iba traja. Dirigentskú pozíciu v rekordnej riave desiatkarov držali poprední slovenskí atléti Juraj Vitko a Nikola Čorbová. Prvý muž mal čas 32:15, prvá žena 35:12. Zaujímavá hra náhod.

Obecná samospráva v Majcichove pripravila, v súčinnosti s ďalšími zložkami, naozaj vydarený bežecký sviatok. Pričinil sa oň početný usporiadateľský štáb na čele so starostom Tiborom Marekom. Žičlivé prostredie si pochvaľoval aj podpredseda Slovenského atletického zväzu Vladimír Gubrický. Nechýbal ani legendárny Jozef „Johny“ Lenčéš, najrýchlejší muž celej histórie Majcichovskej desiatky.

„Aj po tridsiatich troch rokoch som sa stretol v Majcichove s bezprostrednou atmosférou, v ktorej sa nikto na nič nehral,“ prezradil ambasádor jubilejného bežeckého dňa, víťaz M-10 z roku 1982 doteraz rekordným zápisom 29:41,2 min. Špičkový atlét Interu Bratislava mal vtedy formu ako hrom. Krátko predtým bežal smoliarske preteky v Angole, keď pri kolízii 50 metrov pred cieľom ho z vedúcej pozície odsunul pád. Vzápätí po Majcichovskej desiatke čakal Lenčéša ďalší reprezentačný štart. Išlo o chýrny švajčiarsky kros Satus. Šieste miesto vskutku nebolo na zahodenie.

Zverenec Karola Petőcza má vo vitríne tucet zlatých medailí z majstrovstiev Československa, premožiteľa nenašiel v Európskom pohári či ostravskej Zlatej tretre v behu na 5 000 m. Zo siedmich sezón v mužskej reprezentácii ČSSR zostala Lenčéšovi hŕba hlbokých zážitkov. Stojí za povšimnutie, že dodnes je držiteľom elektronicky meraného slovenského rekordu na 1 500 m (3:39,41 min) z 26. júna 1977. „Vtedy na aténskom štadióne sme bežali veľmi rýchle preteky, medzičas na osemstovke znel 1:56, no chlieb sa lámal na poslednej trojstovke,“ uviedol držiteľ bradatého rekordného výkonu SR. Z gréckej metropoly si niesol skalp Španiela Abascala, štvrtého v losangeleských OH, alebo Alžírčana Morceliho, v tom období najlepšieho afrického bežca na 1 500 m.

„A môj najcennejší medailový úspech? Striebro z akademických majstrovstiev sveta. Po olympijských hrách išlo o druhé najvýznamnejšie podujatie, keďže svetový šampionát IAAF dostal zelenú až od sezóny 1983. Bola to vtedy veľká sláva. Dokonca ma po tom akademickom zásahu vyhodnotili v celoslovenskej ankete športových laureátov s ôsmym najvyšším počtom hlasov,“ oprášil Lenčéš inú nezabudnuteľnú spomienku.

Opäť presun do prítomnosti. Najväčší potlesk početných divákov v cieľovej rovinke Majcichovskej desiatky teda patril pri terajšej oslave 25. kapitoly absolútnym víťazom, popredným atlétom SR J. Vitkovi a N. Čorbovej. „Rýchly okruh, výborne zorganizované preteky, prajní diváci. S kamarátom Braňom Šarkanom, ktorý tu vyhral vlani, sme sa dohodli na spolupráci. Škoda len, že na jednom z úsekov nás pribrzdil silnejší protivietor. Ak by najbližšie udávala tempo na čele tamojšieho pelotónu početnejšia skupina, na rovinatej trati s oficiálnym certifikátom SAZ-u by sa v tom prípade dali zabehnúť veľmi kvalitné časy,“ komentoval svoj debut v uliciach Majcichova celkový premiant, 28-ročný Vitko, nateraz najlepší cestný desiatkar na Slovensku, národný šampión spred dvoch sezón a vlaňajší účastník kodanských majstrovstiev sveta v polmaratóne (1:06:47 h).

„Majcichovská desiatka je skvelé podujatie. Hovorím to nielen kvôli novému osobnému rekordu. Bežalo sa mi vcelku ľahko. Určite k môjmu výkonu dopomohla aj úžasná atmosféra, ktorú toto podujatie má. Priznám sa, že z toľkej pozornosti som až bola dojatá. Musím v tréningu naďalej tvrdo pracovať, aby sa mi splnil sen o reprezentačnom drese,“ neskrývala príjemné pocity najrýchlejšia žena, 24-ročná Čorbová. Sympatická stropkovská rodáčka sa sedem dní pred M-10 rýchlostne otestovala v halových majstrovstvách Slovenska a pod strechou bratislavského Elánu siahla v behu na 3 000 m po bronzovej priečke. Tiež má vo vitríne titul cestnej šampiónky SR na 50 km zo žilinského Dňa vytrvalcov 2013.

Majcichovská desiatka o Remekov pohár 2015, absolútne poradie mužov (300 št.): 1. Juraj Vitko (JM Demolex Bardejov) 32:15 min, 2. Branislav Šarkan (MKŠS-AK Kysucké Nové Mesto) 32:29, 3. René Valent (portál Beháme.sk) 34:21, 4. Michal Puškár 34:24, 5. Lukáš Záhorec (obaja AŠK Slávia Trnava) 34:28, 6. Boris Kotman (TJ Dynamo Dolný Kubín) 34:37.

Absolútne poradie žien (57 št.): 1. Nikola Čorbová (Sportdiag team Senec) 35:12 min, 2. Zuzana Durcová (TJ Spartak Myjava) 38:51, 3. Katarína Drahovská (ŠBR Piešťany) 40:33, 4. Soňa Krnáčová (BK Pyxida Čierne Kľačany) 41:58, 5. Blažena Kocúriková (ŠK Jablonica) 42:12, 6. Jitka Hudáková (Ďurikam Team Trenčín) 42:40.

Kategória sedemdesiatnikov sa premiérovo bežala ako Memoriál Tiborka Vaňu (7.11.1925 – 13.12. 2013). Išlo o uctenie si pamiatky nezabudnuteľného bežeckého šoumena, malého postavou, no neprehliadnuteľného výrečnosťou. Aj v majcichovskom cieli pravidelne zabával ľudí tradičnou stojkou na hlave. Vaňov memoriál vyhral Viliam Novák (Železná studnička Bratislava, 44:45 min).

Fotografie

Text: Jaroslav LIESKOVSKÝ, spoluzakladateľ Majcichovskej desiatky
Foto: Marta ORSZÁGHOVÁ

Napsat komentář – zatím žádný komentář, buďte první!