Fotoreportáž: Trnavská spomienka na zrod slovenského džogingu

Vytrvalostné bežecké hnutie má v Trnave bohatú tradíciu. Čas spomienok ožil aj 14. 12. 2014, keď areál Na rybníku privítal účastníkov 44. ročníka Behu priateľstva. Týmto podujatím totiž kedysi odštartovala v kraji pod Malými Karpatmi dynamická etapa dnes už populárneho džogingu.

Ale po poriadku. Trnavským bežeckým priekopníkom sa stal stredoškolský pedagóg Jozef Wagner. V slovenskom Ríme učiteľoval v období 1905 – 1910. Vtedy spestril hodiny gymnaziálneho telocviku vytrvalostným behom na 10, 15 a 20 minút. Podľa dostupných materiálov, v historickom centre Trnavy sa bežala 20. 3. 1920 premiéra Masarykovej štafety. Bola súťažou štvorčlenných družstiev na 400 + 300 + 200 + 100 m a prvenstvo si odniesla Telocvičná jednota Sokol Trnava časom 2:13 min. Prvé vytrvalostné preteky jednotlivcov zorganizoval 11. 3. 1923 Ján Hajdócy, nástupca Wagnera. Šesť dospelých odvážlivcov absolvovalo 3,5 km. Bežalo sa pred početnou diváckou návštevou, opäť so štartom a cieľom na hlavnom trnavskom námestí pri divadle. Primát získal Schätzel, člen PTE Bratislava, časom 10:46,8 min.

Bežeckému dianiu sa na dlhý čas upísal aj gymnazista Štefan Cepko. Dnes už 92-ročný nestor trnavskej telesnej kultúry pre portál běháme.cz uviedol: „Naša generácia bola pohybovo všestranná. Počas gymnaziálnych štúdií som sa venoval najmä atletike a basketbalu, potajme aj futbalu, no ten nám v škole zakázali. Tiež po matúre mali vytrvalostné behy u mňa zelenú.“ Podľa jeho slov, v prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia viackrát absolvoval na trnavských okruhoch „prespolný“ beh. O dve desaťročia neskôr sa zasa stretala hŕstka tamojších atlétov na krose v priestrannom staničnom parku, kam ich pozval nemenej legendárny tréner Anton Hajmássy.

Ďalšia dôležitá etapa dostala priestor na sklonku roka 1970. Zimný cezpoľný beh o pohár Mesiaca priateľstva vtedy založili vysokoškoláci Ján Szabo a Jaro Lieskovský. Úvodnú edíciu odštartovali 15. decembra. Onedlho našli výraznú podporu ich novátorských aktivít u odborného asistenta PdF UK v Trnave Mariána Papiernika aj u Bratislavčana Fedora Martiša, pracovníka slovenského výboru telovýchovy. A tak sa na svete zjavila mimoriadne agilná komisia kondičného a rekreačného behu, ktorá pôsobila pod strechou Rady masového rozvoja telesnej kultúry SÚV ČSZTV a o. i. organizovala obľúbené národné zrazy milovníkov džogingu. Účasť na nich bývala zdarma, rovnako bezplatne boli širokej verejnosti k dispozícii rôzne kalendáre, ročenky, záznamníky a ďalšie printové materiály o behu zdravia.

„Pri trnavských začiatkoch sme mali veľmi dobrú spoluprácu s českými, moravskými a poľskými partnermi. Z nich spomeniem najmä trojicu Ivo Domanský – Honzo Urban – Tadeusz Kobedza. Naše klubové aktivity výrazne pomohol spropagovať seriál ostravského štúdia Československej televízie pod názvom Príležitosť pre milióny, ktorý v sedemdesiatom ôsmom roku autorsky pripravil redaktor Milan Švihálek. Pri natáčaní v severomoravskej metropole sme účinkovali v  jednej časti spolu s hercom Jaromírom Hanzlíkom, vtedy veľmi populárnym najmä vďaka Dietlovým televíznym seriálom,“ oprášil spomienku J. Szabo.

V tom čase najznámejší a najkvalitnejšie obsadený kros na Slovensku, okolo trnavského sídliska Prednádražie, postupne privábil do pelotónu celú plejádu popredných reprezentantov, napríklad Antona Javorku (víťaz 1. ročníka), Petra Suchána, Jozefa Lenčéša, Františka Bartoša, Jána Šišovského, Vlastimila Zwiefelhofera, Ivana Kováča (dlhé roky rozhlasového reportéra), Štefana Poláka, Imricha Ráka, Vladimíra Štefánika (krátko po svojom trnavskom prvenstve zomrel na rakovinu), Jozefa Machálka, Jiřího Kaňu, Józefa Zawadzkého, Adama Jarosika, Zdeňka Zalubila, Milana Semana, Miroslava Juru, Jozefa Samborského, Juraja Benčíka, Mojmíra Láníčka, Zdeňka Mezulianika, Ryszarda Maleckého, Jarmilu Urbanovú-Honkovú, Paulínu a Annu Kirnovú, Danku Skorkovú a rad ďalších osobností z galérie dlhých tratí. Neobíďme ani trnavské tromfy Ľudmilu Lovečkovú (víťazku 1. ročníka, po vydaji Hlaváčkovú), Miroslava Šišovského, Viliama Hrebíka či Katarínu Pénzešovú.

Ulice trnavského sídliska a okolitý terén vítali účastníkov Behu priateľstva rovné dve desaťročia. Usporiadatelia z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského venovali vrcholné vytrvalostné podujatie Medzinárodnému dňu študentstva. Štart a cieľ býval pri Študentskom domove Miloša Uhra. Ako vidieť na snímke Petra Sokola, ani jesenná hmla nedokázala divákom pokaziť náladu. V tomto prípade upaľuje na čele (zľava) Mojmír Láníček z Dukly Banská Bystrica, Viliam Hrebík z TJ Vysoké školy Trnava a Milan Seman z Interu Bratislava. Kvalitné trio akurát vbieha do druhej polovice 8,4 km trate.

Prenesme sa do prítomnosti. Spravodajsky zaznamenajme, že v Behu priateľstva 2014 na trnavskej Slávii (muži 6,4 km) triumfoval atlét usporiadajúceho klubu Lukáš Záhorec, tohtoročný maratónsky majster Slovenska v kategórii trojčlenných tímov. Medzi ženami na polovičnej trati BP bola najrýchlejšia obhajkyňa lanského prvenstva Romana Komarňanská (BMSC Bratislava). Vyše šesťkilometrový kros úspešne zdolalo v bežecky prajnom počasí aj trio z novozvoleného magistrátu tamojšej samosprávy, primátor mesta Trnavy Peter Bročka a členovia mestskej rady Adam Peciar – Tibor Pekarčík. Najstarším vytrvalcom bol 77-ročný domáci nestor Pavel Selecký (Klub dôchodcov).

Text: Jaroslav Lieskovský
Foto z BP 2014: Marta Országhová

Napsat komentář – zatím pouze jeden komentář